Chlapec však ostal viac uzavretý a bojazlivý. Po niekoľkých mesiacoch sa to pomocou psychológov podarilo zmierniť, tak, že dokázal znovu ísť do spoločnosti medzi rovesníkov do škôlky a neskôr do školy. Pre malého chlapca to bolo veľmi ťažké, žiadne dieťa predsa nechce prísť v tak nízkom veku o tú, ktorú tak veľmi miloval a potreboval. Ako tak Dorian rástol stával sa čoraz utiahnutejším,, v škole sa nezapájal do skupinových aktivít, nemal skoro žiadnych kamarátov, no aj tak bol výborný žiak, ktorý sa učil na samé jednotky. V deň jeho 7. narodenín zažil najšťastnejší okamih v jeho živote, a to vtedy, keď sa liečenia na psychiatrii vrátila jeho matka, ktorú miloval. Zo začiatku sa jej bál, no keď pocítil, že mu nič nehrozí, veľmi tuho ju objal. Keď mal Max, ako ho niekedy starí rodičia prezývali 8 rokov do jeho života vstúpil nový chlap. Jeho matka sa znovu dokázala zamilovať a dúfala, že tento vzťah už nebude taký ako predtým. Zo začiatku s tým mal veľké problémy, nedôveroval mu, dokonca sa ho bál, no nik sa mu nemohol čudovať, po tom, čo zažil ako dieťa. Po pár rokoch si však k sebe našli cestu a začali tvoriť rodinu. Dorian tak našiel konečne otca, ktorý by ho dokázal mať rád a naučil ho všetko, čo mladý chlapec potrebuje. Zároveň s otcom našiel aj dve mladšie sestry, ktoré si do partnerstva s jeho mamou priviedol Alessander, ako sa jeho nový otec volá z predchádzajúceho vzťahu. Život v ich rodine sa začal rozrastať a zlepšovať. Okrem dvoj nevlastných sestier má aj jednu vlastnú sestru a 3 vlastných bratov.